Posuňme digitálnu ekonomiku Slovenska medzi najlepšiu európsku pätnástku
Slovensko sa v oblasti digitálnej konkurencieschopnosti od roku 2014 postupne prepadá – z 20. priečky až na aktuálne 23. miesto. Na zreteli preto musí mať štyri priority: pestovať zručnosti u zamestnancov, zlepšovať prácu s dátami a cloudom, chrániť ich a využívať už existujúce nástroje a centrá pomoci, ktorých u nás pribúda.
Michal Kardoš je výkonný riaditeľ Slovenskej aliancie pre inovatívnu ekonomiku (SAPIE). Lucia Colníková je líderkou projektu Liga za digitálny rast, SAPIE.
Sektor malých a stredných podnikov (MSP) reprezentuje viac ako 95 percent všetkých firiem na Slovensku. Tvorí viac ako polovicu pridanej hodnoty hospodárstva a zamestnáva zhruba 75 percent aktívnej pracovnej sily. Aj preto je jednou z najdôležitejších súčastí našej ekonomiky.
Od samotných MSP vieme, že ich konkurencieschopnosť brzdí slabá a pomalá digitalizácia a automatizácia procesov a výroby, nedostatočná finančná podpora, nízka úroveň digitálne zručných zamestnancov či nadbytočná byrokracia.
A práve na podporu ich digitálnej transformácie otvárame v rámci Ligy za digitálny rast túto tému na viacerých úrovniach – s firmami, so štátom, ale aj so zahraničnými partnermi. Naším cieľom je podnikom priblížiť základné komponenty digitálnej transformácie a ich pridanú hodnotu, ale tiež inšpirovať príbehmi úspešných malých a stredných podnikateľov, ktorí vďaka implementácii digitálnych riešení predbehli konkurenciu a udržali si svoju pozíciu na trhu.
Liga sa tiež snaží pomôcť Slovensku pri napĺňaní cieľa o Digitálnej dekáde. Ide o európsku ambíciu, aby do roku 2030 aspoň 80 percent ľudí disponovalo základnými digitálnymi zručnosťami, aby viac ako 90 percent MSP dosiahlo základnú úroveň digitálnej intenzity alebo aby 75 percent z nich používalo cloudové riešenia, big data a umelú inteligenciu.
V týchto oblastiach ale musí mať Slovensko na zreteli štyri priority.
Zruční zamestnanci sú hybnou silou každej firmy
Digitálne zručnosti sú základným predpokladom pre úspech každej firmy, ale zároveň jednou z najväčších aktuálnych výziev. Podľa Indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti DESI 2022 len 55 percent Slovákov disponuje základnou úrovňou digitálnych zručností a iba 4,3 percenta zamestnaných osôb sú odborníci v informačno-komunikačných technológiách.
Z európskeho pohľadu patrí rok 2023 práve podpore digitálnych zručností. Pomoc so vzdelávaním obyvateľstva a zamestnancov je jednou z priorít aj na národnej úrovni. Rozvoj digitálnych zručností ide ruka v ruke so zdokonaľovaním sa ako v takzvaných hard skills, tak aj soft skills. Práve „jemné” zručnosti, ako kritické myslenie, kreativita, komunikácia či leadership, sú považované za najdôležitejšie zručnosti 21. storočia.
Dáta a cloud
Využívaním elektronických zariadení a digitálnych nástrojov každá firma denne zozbiera obrovské množstvo dát. No až ich zhromažďovanie a správna analýza vytvárajú základ pre mnohé ďalšie oblasti. Patrí k nim napríklad adresnejšia reakcia na potreby zákazníkov, ktorá sa prejavuje aj v čoraz rozvinutejšom online predaji, ako aj zavádzanie nástrojov umelej inteligencie, pretože dáta sú jej nosným pilierom. Správna interpretácia dát firmám pomôže dosiahnuť vyššiu produktivitu a hospodársky rast.
S rastúcim množstvom zozbieraných dát rastú aj náklady na vybudovanie kvalitnej a stabilnej IT infraštruktúry. Tie však do veľkej miery vedia odbremeniť cloudové riešenia, vďaka ktorým vedia firmy využívať dátové úložiská, servery aj aplikácie.
Podľa informácií z indexov DESI sa podiel slovenských podnikov, ktoré využívajú cloudové riešenia,
zvýšil na 31 percent, avšak percentuálny podiel firiem, ktoré využívajú big data, klesol z 11 percent v roku 2016 na 6 percent v roku 2020.
Kybernetická bezpečnosť a ochrana dát
S nástupom online komunikácie, zdieľania informácií a nárastom online obchodovania zaznamenávame aj rastúci počet kybernetických útokov. Celoeurópsky trend žiaľ naznačuje, že aj napriek tomu, že si väčšina MSP uvedomuje túto hrozbu, kybernetická bezpečnosť pre nich nie je prioritnou oblasťou, do ktorej investujú čas a peniaze. MSP sektor je pritom jeden z najzraniteľnejších. Aj preto je nevyhnutné, aby sa táto oblasť dostala medzi ich strategické priority.
S prepojením na zbieranie informácií o zákazníkoch musia firmy dbať na ochranu dát a súkromia. Každý má rovnaké právo a slobodný prístup k informáciám, no zároveň má každý právo na ochranu súkromia. Každá firma by preto mala dbať na dodržiavanie ochrany a práv spotrebiteľa vrátane dohľadu nad zbieraním, uchovávaním, spracovávaním a používaním citlivých údajov a ich zdieľaním s tretími stranami.
Základné práva spotrebiteľa sú regulované aj na úrovni EÚ v oblasti dát, AI a kybernetickej bezpečnosti, ktoré majú veľký vplyv nielen na veľké firmy, ale aj na MSP. Témam ako Zákon o digitálnych trhoch (DMA), digitálnych službách (DSA) či o umelej inteligencii (AI Act) sa budeme v Lige v priebehu roka podrobnejšie venovať.
Nástroje, ktoré dokážu pomôcť
Jedným z nástrojov, ktoré by nám ako spoločnosti mohli pomôcť urýchliť digitalizáciu vo viacerých oblastiach, sú mechanizmy na podporu z Plánu obnovy a odolnosti, v rámci ktorého sú vyčlenené nemalé finančné prostriedky na reformy a investície do digitalizácie vrátane podpory v oblasti ľudského kapitálu aj zavádzania digitálnych riešení v podnikoch.
Medzi ďalšie kľúčové nástroje patria aj Európske centrá digitálnych inovácií, ktoré podporujú najmä MSP, ale aj verejný sektor pri zavádzaní cloudových riešení a spracovania veľkých dát. Jedným z príkladov týchto centier je iniciatíva Hopero, ktorá podporuje digitálnu transformáciu firiem a pomáha im so zavádzaním nástrojov umelej inteligencie.
Na zvýšenie digitalizácie a inovačného potenciálu je potrebná efektívna spolupráca všetkých aktérov systému. Je to osvedčený systém, ktorý funguje aj v škandinávskych krajinách, ktoré udávajú rýchlosť v zavádzaní inovácií a ktorými sa môžeme inšpirovať.
Článok bol zverejnený na EurActiv.sk
