Inovujme Európu (kým je ešte čas)

file-1548259971-5c489283f2254_thumb.jpg

V období, keď hospodársky rast v Európe lapá po dychu, technológie a digitalizácia predstavujú jeden z možných spôsobov, ako dosiahnuť prelom v produktivite. Vo svete, kde digitalizácia vedie k obrovskej konkurencii a rastu hviezdnych firiem, ktoré na seba sú schopné naviazať celé odvetvia a ekosystémy, nie je času nazvyš.

Európa aktuálne ťahá za kratší koniec v oblasti nových technológií. USA je neustále na prvej priečke v oblasti vývoja a rozšírenia nových technológií. Startupy vedia, že ak chcú škálovať, USA ponúka takmer dokonalý trh. Na Spojené štáty sa však doťahuje Čína, ktorá výrazne investuje do nových oblastí digitálnej ekonomiky. Napríklad v oblasti investícií do umelej inteligencie putovalo v roku 2016 do EÚ iba 11 % celkového rizikového kapitálu. Do amerických firiem šlo 50 %, do čínskych 39 %. Výdavky na vedu a výskum tvorili približne 2 % HDP. Európa, zdá sa, naozaj stráca dych. A to aj napriek tomu, že jej štartovacia pozícia je vynikajúca.

EÚ disponuje obrovským jednotným trhom, ktorý má ambíciu rozšíriť sa aj na oblasť digitálnych služieb. Je domovom špičkových univerzít a výskumných centier a taktiež obrovského množstva technologického talentu, ktorý sa koncentruje okolo hlavných “hubov”, teda technologických centier. Sú nimi Berlín, Paríž či Amsterdam. Bratislava taktiež ašpiruje na zaradenie sa do mapy centier pre vývoj umelej inteligencii aj vďaka FIIT STU a jej novovytvorenému AI Labu.

Tieto a mnohé ďalšie témy sú adresované v najnovšom reporte Svetového ekonomického fóra (WEF) Innovate Europe, alebo Inovujme Európu, na tvorbe ktorého sa v rámci platformy Digital Leaders of Europe podieľalo aj SAPIE. Štúdia obsahuje desať kapitol, ktoré adresujú z nášho pohľadu kľúčové oblasti rozvoja.

1. Celoeurópsky prístup

2. Spolupráca start upov a korporácií

3. Financovanie inovácií

4. Fungujúce vládne a verejné inštitúcie

5. Prístup a ochrana dát

6. Podnikateľský talent

7. Digitálne vzdelávanie, rekvalifikácia a upskilling

8. Rodová diverzita

9. Digitálna infraštruktúra a interoperabilita

10. Harmonizované právne predpisy a normy

Štúdia bola predstavená včera na výročnom stretnutí WEF v Davose a vytýčila štyri konkrétne oblasti, ktoré je potrebné adresovať, aby Európa zostala svetovým hráčom v dynamickom svete technológií. Prvou oblasťou je využitie digitalizácie v priemysle, najmä v oblasti digitálnych platforiem. Vďaka kvalitnej analýze priemyselných dát môžu európske firmy ľahšie spolupracovať naprieč sektormi a krajinami. Druhou oblasťou sú práve dáta a ich dostupnosť. Európske štáty disponujú obrovským množstvom dát, ktoré často nie sú dostupné priemyslu a inovátorom. To znamená obrovskú nevýhodu pre vedu, výskum a startupy. Tretia oblasť sa týka talentu. Európa je stále sídlom top univerzít a výskumných centier, aj preto je dôležité talent, ktorý tieto školy absolvuje, udržať v Európe. No a nakoniec netreba opomenúť ani rolu štátov. Tie vďaka verejnému obstarávaniu disponujú obrovskými prostriedkami, ktoré môžu byť vynaložené aj na investície do projektov s využitím pokročilých technológií. Verejné obstarávanie by preto malo vychádzať v ústrety inovátorom nielen z domovskej krajiny, ale z celej EÚ.

WEF prišlo aj s celkom konkrétnymi návrhmi, ktoré Európska únia môže zrealizovať ešte tento rok. Sú nimi nasledujúce tri projekty:

  1. Európska sieť žien v biznise s cieľom podporiť diverzitu prostredníctvom koučingu a mentoringu

  2. Centrum pre štvrtú priemyselnú revolúcie, ktoré má posilniť oblasť digitalizácie vo verejnom sektore, štandardizáciu a prístup k dátam

  3. Európsky fond štátnych investičných fondov, ktorý má pomôcť škálovať kľúčové investície

Celý report od McKinsey nájdete TU.

Previous
Previous

Ignorujú slovenské univerzity rozmach inovácií?

Next
Next

Sapie Meet & Learn v Crowdberry kaviarni