Ignorujú slovenské univerzity rozmach inovácií?
Pojem inovácie dnes skloňujeme na každom kroku. Inovatívny dizajn, inovačná stratégia, inovatívny nápad, inovácie v procesoch či potreba inovácií vo verejnom sektore. Inovácia sa stala symbolom úspechu 21. storočia. Dnes už vytvárajú dedikované pracovné pozície pre inovácie a ich manažment nielen svetoví giganti ako Facebook či Google, ale aj lídri jednotlivých priemyslov a stredne veľké firmy. Aj narastajúci počet startupov a rozvoj inovatívnej infraštruktúry jednotlivých štátov dokazuje rapídny inovačný rozmach súčasnosti. Slovensko určite nie je výnimkou. Pred 10-timi rokmi sme slovo startup prakticky nepoznali, a dnes tu máme celosvetovo úspešné inovatívne firmy, fungujúce startupy, akcelerátory, coworkingové priestory, investičné fondy, aj neziskové organizácie, ktoré vznikli s cieľom podpory inovácií. Zatiaľ čo univerzity vo vyspelých krajinách na tento trend pružne reagujú a ponúkajú nové študijné programy zamerané na inovácie a ich manažment, slovenské univerzity svoje programy len zriedka prispôsobujú vzostupu inovácií.
Inovačné preteky 21. storočia
Existuje mnoho definícií pre pojem inovácia, všeobecne však platí, že je to riešenie problému novým, inovatívnym spôsobom (napríklad nápadu, metódy, zariadenia). Inovácie písali históriu ľudstva už v časoch veľkej industriálnej revolúcie, kedy parný stroj umožnil mobilitu obyvateľstva. Odvtedy sa stali inovácie hybnou silou ekonomického rozvoja a rozhodujúcim faktorom v konkurenčnom boji firiem. Typickým príkladom spoločnosti, ktorá zaostala za inovatívnymi schopnosťami svojich konkurentov, je Nokia. Zatiaľ čo v roku 1998 bola Nokia svetovým lídrom na trhu mobilných telefónov, o 10 rokov neskôr bola v strate. Tento neúspech pripísala sama spoločnosť svojej neschopnosti reagovať na inovatívne produkty od konkurentov Apple či Samsung.
V dnešnom svete technológií a rýchleho progresu schopnosť inovovať odlišuje lídrov od nasledovateľov a tých čo prežijú od tých, čo zaniknú. Výsledkom je, že v 21. storočí zažívame inovačné preteky vo všetkých oblastiach a sektoroch. Úspešnými inovátormi pritom nie sú tí, ktorí majú nápady, ale tí, ktorí dokážu tieto nápady premeniť do obchodovateľnej podoby - napríklad technológiu rozpoznávania tvárí aplikujú do telefónu, ktorý sa vďaka tomu sám odomkne, keď ho vezmete do rúk. Firmy tak začali zakladať inovatívne oddelenia, projektové tímy a inovačné laboratóriá, ktorých úlohou je cielene vyhľadávať nové nápady a čo najrýchlejšie ich premieňať na skutočné produkty a služby. Inovačné preteky spôsobili aj to, že slovo inovácia sa objavuje v dlhodobých firemných stratégiách. Potreba inovovať je aj dôvodom, prečo mnoho firiem prispôsobuje celý model svojho fungovania, aby boli schopné prinášať novinky na svetové trhy včas a pravidelne.
Inovácie vo vysokoškolských programoch
Samotný úspech firiem v inovačných pretekoch však závisí predovšetkým od zamestnancov, ich vedomostí a schopností definovať a exekuovať inovačné stratégie. Práve preto v posledných rokoch rastie dopyt po mladých kreatívnych ľuďoch s inovatívnym myslením a tiež vzdelaním v oblasti inovácií. Na tento dopyt promptne zareagovali svetové univerzity, ktoré už začiatkom 21. storočia spustili programy zamerané na manažment inovácií. Podľa hodnotenia Eduniversal Master Rankings 2018 medzi najlepšie univerzitné programy pre inovácie patria prevažne americké a európske univerzity, konkrétne KU Leuven v Belgicku, ESADE Business School v Španielsku, Copenhagen Business School v Dánsku, SDA Bocconi School of Management v Taliansku a mnoho ďalších. V rebríčku však figurujú na popredných miestach aj univerzity z rozvojových krajín ako Taiwan, Čile, Maroko, Argentína, Brazília, Juhoafrická Republika či Kongo. Tieto krajiny si tým budujú dôležitú konkurenčnú výhodu - vďaka svojim absolventom z oblasti inovácií môžu prilákať výskumné centrá a inovačné aktivity medzinárodných inovatívnych firiem. A práve vďaka záujmu technologických gigantov majú tieto krajiny predpoklad stať sa ďalšími významnými centrami pre inovácie.
Zahraničné univerzity ponúkajú bohatú škálu magisterských programov, ktoré sú zamerané na inovácie. Štúdium inovácií bežne zahŕňa inovačné stratégie, techniky hľadania zdrojov pre inovácie, procesy komerčného vývoja inovácie, základy duševného práva vlastníka inovácie, projektový manažment, ale aj stratégie rozvoja trhu. Takéto štúdium je často založené na rôznych formách zážitkového štúdia, napríklad na spolupráci na inovatívnych projektoch firiem, praktických workshopoch, semestrálnych prácach v inovatívnych laborátoriách miestnych firiem. Tým sú študenti nútení spolupracovať a myslieť kreatívne - čo sú dva najdôležitejšie predpoklady pre úspešnú inováciu. Dôležitou súčasťou vzdelávania v oblasti inovácií sú aj motivačné a odborné diskusie so svetovými inovátormi medzinárodných firiem a zakladateľmi úspešných startupov.
Štúdium inovácií býva prepojené s odbormi ako podnikanie, rozvoj technológií, či vedenie a riadenie ľudí. Štúdium týchto programov vtedy zahŕňa aj predmety ako podnikanie, sociálne podnikanie, vyjednávanie, robotizácia a umelá inteligencia, či programovanie. O prepájanie štúdia inovácií s technologickými odbormi a podnikaním prejavujú záujem najmä budúci zakladatelia startupov, coworkingových priestorov, akcelerátorov, ale aj odborníci pre inovácie a digitalizáciu vo verejnom sektore. Spojenie inovácií a riadenia ľudí je zase relevantné najmä pre manažérov firiem, ktorých biznis model stojí na schopnostiach ľudí prinášať svojim zákazníkom inovácie rýchlo a často. Keďže inovatívne preteky zachvátili všetky odvetvia, univerzity začali otvárať aj programy pre inovácie v špecifických sektoroch. Príkladom je nedávno otvorený program Business Administration and Innovation in Health Care na Copenhagen Business School v Dánsku, ktorý je prvým magisterským programom zameraným na inovácie v oblasti zdravotnej starostlivosti.
Študijný odbor v oblasti inovácií má na Slovensku veľký potenciál
Univerzity na Slovensku momentálne len veľmi pomaly reagujú na inovačné preteky na trhu, keďže neponúkajú študentom dostatok možností kvalitného vysokoškolského vzdelania v oblasti inovácií. V Slovenskej aliancii pre inovatívnu ekonomiku (SAPIE) veríme, že tieto preteky budú vďaka novým technológiám ešte intenzívnejšie. Byť inovatívnym hubom je dôležitou konkurenčnou výhodou až do takej miery, že môže byť hlavným ťahúňom slovenskej ekonomickej prosperity v budúcnosti. Preto je dôležité, aby slovenské univerzity vytvorili kvalitné možnosti štúdia inovácií, a tak zabezpečili nevyhnutné podmienky pre rozvoj inovácií v našej krajine. V opačnom prípade riskujeme, že medzinárodné firmy nebudú považovať Slovensko za priaznivé prostredie pre svoje inovatívne centrá. Prinajhoršom navyše riskujeme aj odchod slovenských inovatívnych firiem a startupov do krajín s talentom pre inovácie.
Slovenský inovatívny ekosystém sa vyvinul relatívne rýchlo, vďaka čomu si dnes buduje povesť inovatívneho centra. Rezonuje už medzi študentmi stredných škôl, a to vďaka spoločnostiam ako ESET, GA Drilling, či Pixel Federation. Študenti majú o inovácie záujem, avšak za kvalitným vzdelaním musia odísť do zahraničia. Aj preto sú kvalitné programy pre štúdium inovácií na Slovensku jedným z nástrojov, ako znížiť odliv mozgov a zároveň prilákať ambicióznych zahraničných študentov, čo je dôležité pre budovanie úspešného inovatívneho hubu.
Slovensko má výborné predispozície vybudovať kvalitný a atraktívny univerzitný program pre slovenských aj zahraničných top študentov. Vďaka slovenským celosvetovo úspešným firmám a mnohým startupom by mal taký program k dispozícií mnoho odborníkov z praxe, zaujímavých spíkrov aj možností pre priamu spoluprácu medzi študentmi a firmami. Vďaka coworkingovým priestorom by sa výučba mohla odohrávať v kreatívnom a podnetnom prostredí. Vďaka akcelerátorom a investorom by mali študenti s nápadmi prístup k mentorom a možnostiam financovania ich startupov. Vďaka mnohým úspešným neziskovým vzdelávacím projektom by mal takýto program možnosť opierať sa o know-how a doterajšie skúsenosti v oblasti inovatívneho vzdelávania. Takýto program má vysokú pravdepodobnosť osloviť ambicióznych a šikovných študentov zo susediacich krajín aj vďaka centrálnej polohe Slovenska v rámci európskeho regiónu, kde kvalitné univerzitné odbory pre inovácie chýbajú. .
Slovenský inovatívny ekosystém má potenciál ďalej rásť a rozvíjať sa. Práve vďaka kvalitnému univerzitnému programu pre štúdium inovácií môžeme výrazne zvýšiť šance Slovenska stať sa významným inovatívnym centrom v strednej Európe. Vytvorenie takého programu si však vyžaduje blízku a intenzívnu spoluprácu verejných vzdelávacích inštitúcií so súkromným sektorom a neziskovými organizáciami.
