Diskusia o podpore inovácií v HNtelevízii za účasti SAPIE

Vo štvrtok 19. novembra sa v HNtelevízii uskutočnila diskusia na tému inovácií. Diskusia bola venovaná podpore inovácií, prepájania akademického sektora a biznisu, či odlivu mozgov do zahraničia.

Diskusie sa zúčastnili Peter Balík (Generálny riaditeľ, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie), Ľudovít Paulis (Štátny tajomník, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu), Peter Kolesár (Partner, Civitta Slovakia) a Michal Kardoš (Výkonný riaditeľ, Slovenská aliancia pre inovatívnu ekonomiku.

Za posledných 10 rokov sa na Slovensku príliš neinovovalo. Svedčí o tom aj rebríček European Innovation Scoreboard, ktorý každoročne vydáva Európska komisia.

Ten porovnáva výkonnosť štátov v oblasti inovácií. V roku 2020 sme sa umiestnili z 27 krajín na 21. priečke.

Pred 10 rokmi sme boli na 23. mieste. Zaostávame tak za celou Európou, ako aj za regiónom V4. Z našich susedov je na tom o čosi horšie už len Maďarsko. „Za poslednú dekádu nám ušiel vlak, v súčasnosti ešte ani len nenastupujeme na osobák v stanici. Budeme radi, ak ho stihneme a budeme pomaly zrýchľovať,“ opísal situáciu na Slovensku partner poradenskej spoločnosti Civitta Slovakia Peter Kolesár.

Potreba podhubia
Napriek tomuto faktu spíkri na online konferencii Slovenský národný záujem sa zhodli na tom, že potenciál našej krajiny je obrovský. Nutnosť zavádzania noviniek navyše zvýraznila koronakríza, ktorá zatlačila na technológie či na automatizáciu výrobu. Podľa odborníkov však netreba vymýšľať teplú vodu, stačí sa poobzerať v zahraničí, pričom netreba ísť do Izraela, Spojených štátov či Estónska. Mali by sme čosi odpozorovať od našich susedov.

Slovákom pritom nechýba ambicióznosť. Podľa generálneho riaditeľa Sekcie inovácií, strategických investícií a analýz na ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Petra Balíka sú už teraz spustené viaceré projekty, ktoré by mohli rozbehnúť primrznuté inovácie. Tuzemská veda a výskum však stojí a padá na financiách z Európskej únie. Chýbajú tak prostriedky do súkromného sektora.

Táto kríza však ukázala aj to, že okrem Bruselu a súkromníkov musí výrazne zvýšiť výdavky na vedu aj vláda. Počas otrasov na finančných trhoch totiž najvýraznejšie strácali akcie spoločností z tradičného priemyslu, pričom cenné papiere technologických hráčov raketovo rástli. „Len excelentné univerzity budú priťahovať investície s vysokou pridanou hodnotou,“ doplnil Kolesár. Až potom, ako sa vytvorí podhubie, začnú prichádzať s injekciami aj veľké nadnárodné firmy, ktoré u nás fungujú, dodal.

Fragmentovaný výskum
Za rok 2018 vyčlenila vláda na výskum a vývoj podľa Eurostatu 0,84 percenta HDP. Poľsko 1,21 percenta, Maďarsko 1,53 percenta a Česko dokonca 1,93 percenta. Okrem nedostatku prostriedkov sa však tento segment u nás stretáva s ďalšími štrukturálnymi problémami. Na Slovensku študuje množstvo študentov zo zahraničia, najmä z Ukrajiny, no po ukončení univerzít odchádzajú ďalej na západ.
V konečnom dôsledku si tak naša krajina nevie udržať nielen vlastných vysokoškolákov, ale ani tých, ktorí k nám prichádzajú spoza hraníc. „Stav infraštruktúry vedy a výskumu u nás je totiž katastrofálny. V prieskumoch medzi študentmi je práve tento fakt hlavným dôvodom, prečo odchádzajú,“ vysvetlil Balík. Diskutujúci tvrdia, že ak sa dnes rozprávame pri týchto témach o oknách, cez ktoré vedcom či študentom prefukuje, ide o symbol toho, ako sa pristupovalo k vede v minulých rokoch a tiež toho, aké priority mali predchádzajúce vládne garnitúry.

Odborníci tiež otvorili otázku, kto sa má stať gestorom vedy a výskumu. Funguje tu viacero ministerstiev, ktoré rozhodujú o konkrétnych otázkach. Túto tému by si mal preto niekto „adoptovať“ a s mandátom od premiéra sa jej naplno venovať. „Pri podpore tohto sektora vidíme istý rezortizmus,“ poznamenal výkonný riaditeľ The Slovak Alliance for Innovation Economy Michal Kardoš. Napriek tomu otázka nového ministerstva, ktoré by prevzalo inovácie pod svoje „krídla“, aktuálna nie je.
Štátny tajomník rezortu školstva Ľudovít Paulis uviedol, že jeho vznikom by pribudla len ďalšia úroveň spomínaného rezortizmu. „Každé ministerstvo, sekcia aj odbor, ktoré sa na inováciách podieľajú, si musia upratať. Ak sa zjednotí ekosystém, pôjde o rýchlejšiu cestu, ako vytvárať nové ministerstvo,“ vysvetlil Paulis.

Slovensko musí riskovať
Experti hovorili o tom, že sa krajina musí už teraz pozerať na to, ako chce vyzerať o 10, 15 či 20 rokov. Pri ďalšom smerovaní sa nevyhne riskovaniu, no podobne ako sa Estónsko vydalo cestou e-Governmentu, Izrael cestou vývoja špičkového obranného priemyslu, aj Slovensko by si malo vybrať, ktorým smerom chce vykročiť.
Otvára sa mu priestor vytvoreného podhubia v automotive sektore. Správnym riešením je preto podpora inovácií v malých a stredných podnikoch, teda v subdodávateľskom reťazci veľkých automobiliek, ktoré k nám veľa výskumu nepriviedli.

Zdroj: https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/2251099-inovacny-rychlik-usiel-a-uteka-aj-osobak