Legislatíva o digitálnych službách: V4 chce rozlišovať medzi nelegálnym a škodlivým obsahom na internete

V spolupráci s Euractiv vám prinášame pohľady členov V4 na novú legislatívu Digital Services Act.

Maďari chcú „cenzúru svojich občanov“ na internete kontrolovať sami. Slováci by privítali databázu online politickej reklamy. Česi sa obávajú nahrávacích filtrov platforiem a Poliaci aj profitu techgigantov z podnecovania agresie.

Digitálna revolúcia priniesla množstvo výhod a užitočných technológií, s moderným a prepojeným svetom však prichádzajú aj veľké výzvy. Online platformy, internetové a technologické spoločnosti majú nezanedbateľný vplyv na spoločnosť. A ten môže byť nielen pozitívny, ale aj negatívny.

Hlavnými negatívom je šírenie nelegálneho obsahu, vrátane zločinov z nenávisti (tzv. hate crime), detskej pornografie alebo terorizmu. Nezanedbateľná je aj ďalšia jeho podoba, a to šírenie tzv. fake news a dezinformácií. Internetové spoločnosti navyše zbierajú a ďalej využívajú osobné dáta svojich používateľov, a to na cielenie reklamy, využívanie netransparentných algoritmov a psychologického profilovania užívateľov. To všetko má vplyv na fungovanie globálnej ekonomiky, ale aj na politiku.

Súčasné právne prostredie nie je na túto novú realitu adaptované. Aktuálne platná právna úprava v Európe totiž vychádza z dnešného pohľadu, dnes už 20 rokov starej smernice o elektronickom obchode. Európska komisia si je vedomá potreby reformy, v decembri preto plánuje predstaviť revolučnú a komplexnú legislatívu s názvom Legislatíva o digitálnych službách (Digital Services Act – DSA).

Návrh legislatívneho balíka upravuje moderovanie obsahu a správania užívateľov na internete, nové konkurenčné pravidlá pre tzv. gatekeeper platformy (platformy, ktoré ovplyvňujú šírenie obsahu na internete), boj proti nelegálnym a podvodným predajcom alebo pravidlá online bezpečnosti, zodpovednosti, dominancie na trhu, či dokonca online inzerciu.

Súbežne s prípravou ambicióznej legislatívy prebieha aj debata o návrhu, v ktorej sú zapojené aj krajiny Vyšehradskej štvorky. Ich posolstvo je jasné – nová regulácia je nevyhnutná, Európa sa však musí vyvarovať cenzúre alebo akéhokoľvek porušovania práva na slobodu prejavu.

SLOVENSKO

Slovensko podporuje obmedzenú zodpovednosť platforiem

Na Slovensku je diskusia o DSA vo všeobecnosti limitovaná na malú skupinu expertov a zainteresovaných a do veľkých médii sa jej priestor ešte neotvoril. Hoci Slovensko od DSA očakáva, že sa pre členské štáty stane zásadným nástrojom na vynucovanie reakcie zo strany platforiem, voči spoločnostiam je miernejšie.

Vo všeobecnosti Slovensko podporuje princíp „čo je nelegálne offline by malo byť nelegálne aj online“, pričom by sa pravidlo malo uplatňovať nielen na nelegálny obsah, ale aj na tovary a služby, ponúkané online, ktoré by mali podliehať rovnakým reguláciám a štandardom, ako je to v prípade kamenných obchodov.

Europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu, EPP), ktorý je ako jediný Slovák súčasťou novovytvoreného europarlamentného výboru pre fungovanie sociálnych sietí si myslí, že by mal „existovať efektívny spôsob, ako platformy upozorniť a donútiť rýchlo stiahnuť obsah, ktorý je nelegálny, aj keď v niektorých prípadoch môže byť v súlade s ich súčasnými pravidlami“.

Otázka zodpovednosti online platforiem za obsah, vrátane toho, čo na ňu používatelia nahrajú, je podľa slovenskej vlády dôležitou časťou pripravovanej legislatívy. Slovensko v tejto oblasti  „presadzuje zachovanie princípu obmedzenej zodpovednosti, ako aj zákazu povinnosti o všeobecnom monitoringu,“ tvrdí ministerstvo investícií regionálneho rozvoja a informatizácie. Rezort si teda nemyslí, že by platformy mali niesť zodpovednosť za nelegálny a škodlivý obsah, o ktorom nevedia. DSA by však podľa slovenskej pozície mala presnejšie vymedziť podmienky a subjekty, na ktoré sa tento princíp môže vzťahovať a jasne zadefinovať pojmy ako nelegálny a škodlivý obsah, či tovary a služby. Kódex pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom online (Code of Conduct on countering illegal online hate speech) z roku 2016 by podľa rezortu informatizácie mohla DSA rozšíriť dokonca na viac kategórií nelegálneho obsahu.

V otázke nelegálneho obsahu namiesto toho očakáva, že nová legislatíva zadefinuje a do praxe zavedie „jednotný a efektívny mechanizmus oznamovania a odstraňovania (NAM)“, vďaka čomu by Únia nemusela ukladať platformám povinnosť všeobecne svoje siete monitorovať. Spoločnosti však podľa štátneho tajomníka rezortu, Mareka Antála „musia rýchlo a efektívne konať v prípade, ak sú o nelegálnom a škodlivom obsahu informované príslušnými úradmi členských štátov“.

Súhlasia aj zástupcovia spoločností. Podľa Slovenskej aliancie pre inovatívnu ekonomiku (SAPIE), neziskovej platformy s viac ako sto členmi, by sa to v prípade, ak sa platformy stanú editormi obsahov, mohlo odraziť aj v plošnom vymazávaní príspevkov cez algoritmy, ktoré by negatívne ovplyvnili používateľov. Problémy by nemali len bežní používatelia, ale aj podnikatelia. Aliancia upozorňuje, že preventívne prísnejšie nastavenie algoritmov mazania príspevkov je cenovo najmenej náročné, no môže narobiť najviac škôd. Europoslanec Bilčík prízvukuje, že rýchlosť odstraňovania, či rovnaké služby pri moderovaní obsahu, musia byť medzi členskými krajinami Únie zjednotené.

V súvislosti s cenou nastavenia služieb, ktoré by museli obsah rýchlo, ale aj naširoko kontrolovať, SAPIE varuje aj pred negatívnym vplyvom rozhodnutia na malé podniky.

Senzitívnosť politickej reklamy

Bratislava si uvedomuje, že téma regulácie politickej reklamy je citlivou oblasťou. DSA by ale aj tu mohla zadefinovať jasné pravidlá, podľa ktorých budú platformy v budúcnosti transparentne informovať užívateľov o zadávateľoch, financovaní, ako aj zacielení politickej reklamy, hovorí rezort informatizácie. Slovensko za jednu z ciest považuje vytvorenie verejne dostupných databáz politickej reklamy, ktoré by zabezpečili zvýšenú transparentnosť.

Na transparentnosť odkazuje aj europoslanec Bilčík. „Musíme mať podrobné dáta o politickej reklame, a to nielen oficiálnych účtov politických strán,“ uviedol pre EURACTIV.sk. V predvolebnom čase by podľa neho dáta o reklame na politické témy mali príslušné orgány získavať aj od iných účtov.

Tu sa firmy pozične od vlády odlišujú. Za správnu cestu považujú minimálne vstupovanie zo strany DSA. „Existujú predpoklady pre tendenčné aplikovanie týchto princípov podľa politických preferencií vykonávateľov tejto regulácie alebo prevádzkovateľov týchto platforiem,“ vysvetľuje Michal Kardoš, výkonný riaditeľ SAPIE.

Transparentnosť v biznise

Slovensko nechce vidieť znižovanie štandardy, ktoré platia v Únii dnes, no DSA nepovažuje za vhodný formát, ktorý by mal riešiť parciálne otázky, týkajúce sa špeciálnych regulácií v oblasti ochrany spotrebiteľa a bezpečnosti výrobkov. Pridáva sa teda k väčšine štátov Únie. Rezort informatizácie odkazuje na už existujúcu európsku legislatívu, hoci priznáva, že „tento proces môže pre potreby aplikácie v online svete potrebovať vylepšenia“, ktoré by sa mohli objaviť aj v DSA. SAPIE rovnako razí názor, že Komisia musí uplatňovať už existujúce nástroje a snažiť sa o vyššiu vymožiteľnosť.

Nová legislatíva by mala podľa Bratislavy nastaviť minimálne jednotný, integrovaný a efektívny spôsob verifikácie a autentifikácie poskytovateľov tovarov a služieb na online platformách. Pravidlo „notice and action“ by privítala uplatňovať nielen v oblasti obsahu, ale aj pri online predaji tovarov a služieb.

„Je nevyhnutné, aby kompetentné orgány boli schopné identifikovať obchodníkov a následne priradiť zodpovednosť za problematický tovar alebo službu tým aktérom, ktorí ju ponúkajú, a nie platforme samotnej,“ vysvetľuje štátny tajomník Antal.

Kľúčová je podľa Bratislavy transparentnosť, potreba autentifikácie používateľov online platforiem, ale aj jasná definícia tzv. platforiem s rozhodujúcim vplyvom na trhu (gatekeeper platforms).

Rezortu informatizácie sa napríklad zapáčil mechanizmus z jari tohto roka, kedy sa na online trhoviskách v rámci Siete pre spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa (Consumer Protection Cooperation Network) zakročilo proti nekalým obchodným praktikám a neadekvátnemu označovaniu výrobkov. Trhoviská takéto tovary efektívne odstraňovali.

Pohľady ostatných krajín si prečítajte na stránke Euractiv.