Rasťo Ivanič: Na Slovensku je veľa talentu a veľa developerov, ale veľa z nich pracuje pre druhých ľudí, vyrába produkt pre iných

Vedeli by ste na úvod charakterizovať vašu firmu, a čo bolo za expanziou do USA?

Máme za sebou trochu iný príbeh ako klasická firma, ktorá vznikne na Slovensku a následne expanduje do USA. Ja som odišiel do USA ako študent na vysokú školu, takže som tu žil, rovnako aj môj brat bol v tom čase v Amerike. Dostali sme sa sem vďaka štipendiám. Začal som pracovať ako konzultant v jednej renomovanej strategickej firme, čo ma prestalo baviť, ale chytil ma ten podnikateľský „bug“ a chcel som robiť v živote niečo viac ako len zarábať peniaze.

Vtedy sme s bratom Marošom a ešte jedným našim bývalým spolužiakom Jozefom začali rozmýšľať, čo by sme mohli robiť a čo by nám zaujímalo - niečo, čo by malo prínos pre lepšiu budúcnosť, zlepšovanie sveta. My sme inak všetci zo Spišskej Novej Vsi.

Vymysleli sme teda, že by sme radi pomohli svetu lepšie spolu komunikovať a nájsť konsenzus na riešenie problémov, kedy sa ľudia len pohádajú a nevedia nájsť spoločnú reč. Začali sme vyrábať, najprv len tak na kolene, vlastný algoritmus, nejaký systém, ktorý ľuďom umožňuje nájsť si spoločnú reč, konsenzus. Vtedy sme ešte nepoužívali AI, ale pomaly sme sa posúvali vpred. Jozef bol v tom čase na Slovensku, ja som bol v Kalifornii a brat vo Washingtone. 

Náš najväčší trh je v Amerike. Keďže ja som tu a poznám aj ten trh, tak sme začali predávať hlavne v Amerike. Máme klientov aj v západnej Európe, Austrálii, Južnej Amerike, ale asi 80% všetkého obratu je v USA.

To bolo približne okolo roku 2009, kedy sme sa začali preorientovávať na tento segment, spolupracovať s Microsoftom a budovať si vzťahy po celej Európe a Severnej Amerike. To bol aj hlavný dôvod, prečo sme sa nakoniec rozhodli, že potrebujeme mať office a firmu v USA.

Čo považujete za vaše najväčšie míľniky?

Prvým veľkým míľnikom bolo, keď sme vytvorili fungujúci prototyp a dostali sme sa do inkubátora v San Diegu v Kalifornii. Ďalším bolo, že sme dostali grant od Gatesovej Nadácie (Gates Foundation), keďže sa im páčila myšlienka vytvárania konsenzu, a zároveň tam bola výzva ako môžeme ďalej expandovať aj na iné kontinenty, do Afriky a Ázie, ako pomôcť miestnym farmárom, ako by mohli spolupracovať s nadáciami, ktoré by im vedeli pomôcť riešiť ich problémy. Takže sme začali vyrábať pokročilejší prototyp a asi po roku, keď sme boli pripravení z neho spraviť komerčný softvér, začali sme hľadať investora.   

Tiež sme sa spojili s Neulogy, ktoré investovalo do inovatívnych startupov na Slovensku. Oni boli naším prvým investorom, ktorý nám poskytol funding a mohli sme si dovoliť nabrať tím a budovať softvér ako sa patrí. Zamestnali sme svojich prvých developerov v Košiciach, a odvtedy sme ozajstná slovensko-americká firma, kde vlastne my všetci, čo sme firmu rozbehli sme Slováci, ale aj celý náš vývoj, celý produkt, celý softvér, každý riadok kódu je vyvinutý na Slovensku.

Sami si produkt vyvíjame a robíme to pre seba. To je tiež možno trošku rozdiel oproti mnohým firmám, ktoré sú na Slovensku. Na Slovensku je veľa talentu a veľa developerov, ale veľa z nich pracuje pre druhých ľudí, vyrába produkt pre iných. My si to vymýšľame sami pre seba.

Jeden z mojich kontaktov v Microsofte bol zodpovedný za celé východné pobrežie, Resco mu bolo sympatické a dosť nás podporoval. Dokonca nám pomohol zorganizovať úplne prvý workshop tréning pre partnerov v Bostone, kde napozývali plnú sálu partnerov a my sme sa prišli odprezentovať. To už bolo na jeseň v roku 2012, keď sme zistili, že je tam takáto pozitívna odozva a definitívne sa si povedali, že ideme do Ameriky rozbehnúť biznis. 

Plánoval si sa vrátiť na Slovensko?

Keď sme s bratom odišli študovať do Ameriky, mali sme na začiatku plány vrátať sa na Slovensko, ale nemali sme žiadne spojenia a kontakty, tak nám to postupne prestalo dávať zmysel. Veľmi obdivujem ľudí, ktorí v 90-tych rokoch začali na Slovensku podnikať z ničoho.

Ja som si v USA našiel manželku a usadil sa tu, ale stále jedným očkom pozeráme po Slovensku a podporujeme ho aspoň tým, že je väčšina zamestnancov Slovákov.

Ako ste pri rozbiehaní firmy vedeli čo máte robiť, aké sú práve prekážky alebo nariadenia? Mali ste okruh kontaktov, ktorých ste oslovovali?

Vôbec sme sa nespoliehali na žiadne oficiálne cesty. Keď som rozbiehal firmu, mal som za sebou už 5 rokov práce v tomto prostredí a tiež som bol dosť arogantný na to, aby som si myslel, že potrebujem niekoho pomoc. A tak ako si budujeme náš softvér bez toho, aby sme sa pozerali doľava a doprava a kopírovali od ľudí, tak takisto sme si rozbehli firmu. Ideme si za svojím a keď nám niečo pomôže tak super, ale cielene sme nehľadali informácie mimo toho, čo je voľne dostupné pre každého. 

Ako ste vnímali tú medzinárodnú konkurenciu? Predsa len, na americkom trhu je tá konkurencia väčšia. Čo boli pre vás najväčšie výzvy? 

Myslím si, že nikto, kto rozbieha nejaký inovatívny biznis, sa nemôže pozerať na konkurenciu. Väčšina ľudí, ktorí rozbehnú nejakú inovatívnu firmu, tak sa pozerá len na seba. Vedeli sme, že to nebude ľahké a nemali sme žiadnu predstavu, aké všetky výzvy nás stretnú. Možno sme nevedeli, že ten trh je až taký konzervatívny, ale vnímali sme, že je tam pár veľmi dobre etablovaných hráčov, ktorí majú strašne veľa peňazí, a že bude ťažké s nimi bojovať, ale akože keď si rozbiehaš vlastný biznis, tak ti to je jedno. Musíš mať vieru, že to vyhráš nakoniec tak či tak.

To sú slová do bitky. A keď ste na začiatku nevedeli, aké budú všetky tie výzvy, tak možno počas tej cesty boli nejaké, cez ktoré si spomínaš, že ste sa museli dostať?

Ľudia keď rozmýšľajú o inovatívnych startupoch, tak si predstavia Elona Muska alebo Steva Jobsa alebo Billa Gatesa, ten ohromný úspech. To sú ale veľmi zriedkavé výnimky, že sa to stane. Niekedy potrebuje človek mať aj kopec šťastia, a niekedy potrebuje byť na tom správnom mieste v správny čas. Akože každý startup sa vraví, že je "overnight success" po 15 rokov práce. Tie challenges sú strašne veľké. Akože ja so svojím bratom nepochádzame z podnikateľského prostredia. My sme nemali absolútne žiadnu skúsenosť v nejakom biznise.

Takže všetko, čo sme robili od začiatku, bola pre nás výzva. Nikto z nás troch spoluzakladateľov sme neboli developeri. Môj brat sa naučil kódovať kvôli tomu, že sme si chceli rozbehnúť biznis. Takže každý jeden krok, ktorý sme urobili, bol pre nás nový a urobili sme strašne veľa chýb. Ale hlavná vec je, že sme sa doteraz nevzdali, aj keď niekedy sme hore niekedy sme dole. Teraz tá ekonomická situácia posledné dva roky bola pre nás veľmi ťažká, lebo 70% našich zákazníkov je z toho „tech“ priestoru.

Máme zákazníkov ako Amazon, Microsoft, Google a veľké firmy, ktoré v predminulom roku a pol prepustili 20-30% svojich zamestnancov. Takže ak predávaš do takýchto firiem a zrazu ti tých 70 % príjmu odíde preč, tak máš problém. A s tým sa posledný rok teraz vysporiadavame. Ale ako sa vraví, každý challenge na niečo dobrý. Učíme sa robiť veci nanovo a nachádzame nové spôsoby ako inovatívne ponúkať náš produkt.

Tie výzvy sú stále nejaké. Niekedy je to trh, niekedy je to nedostatok pracovnej sily. Jednu vec, čo viem povedať, že keď sme začínali na Slovensku prvýkrát budovať tím, tak bolo strašne ťažké nájsť developerov. Akože tam nebol žiaden ani náznak, že by ľudia chceli zobrať nejaké riziko, odísť z developerskej firmy. Teraz je to podstatne iné. Teraz je oveľa jednoduchšie nájsť si talentovaných mladých ľudí, ktorí vidia, že život nie je len o tom zarobiť si na každý mesiac plat a sedieť za počítačom. Takže to bola veľká výzva zo začiatku a teraz mám pocit, že máme strašne veľký talent na Slovensku a veľký potenciál.

Čo by ste poradili firmám, ktoré sa snažia o expanziu do USA? Veľakrát sa spomína začlenenie sa do komunity – máš aj s týmto nejaké skúsenosti? Je slovenská startupová komunita prítomná v Amerike, ste jej súčasťou, stretávate sa, alebo môže pomôcť tým slovenským podnikateľom, ktorí sa snažia o expanziu?

Ja si myslím, že komunita stopercentne pomáha. Či to musí byť akože vyslovene komunita startupistov alebo komunita slovenských startupistov? To neviem. Ale myslím, čo pomáha je nájsť si pár ľudí, ktorým môžeš veriť, a od ktorých si necháš poradiť. Ja som pomerne introvertný typ a nemám veľký okruh kamarátov alebo priateľov alebo mentorov.

Ja osobne skôr riešim veci sám pre seba a našu firmu. Ale mám vo svojom okolí pár ľudí, ktorí si prešli cez podobné veci ako ja, a máme pomerne intenzívne hlboký vzťah. Niekedy sa potrebuješ porozprávať s niekým, kto naozaj chápe a vie, čím si prechádzaš. Ako napríklad v roku, keď nám odišlo 70% obratu, čo som spomínal, a našťastie sa to už vracia naspäť.

Ale potrebovali sme napríklad znižovať stavy. A je hrozne ťažké povedať zamestnancom, o ktorých vieš všetko, aké majú koníčky, manželky, manželov, deti, že pre nich nemáš miesto. To pochopí len ten, kto v tej koži bol a prešiel si tým.  

Startup je o prežití. My sme veľmi radi, keď máme tú eufóriu rastu a novej investície a všetko je super. Ale práve tá komunita ti pomáha v tých ťažších časoch, ako keď potrebuješ prepustiť ľudí alebo potrebuješ urobiť veľký pivot, a bojíš sa ho urobiť. Alebo ak potrebuješ spraviť zmenu a rozhodnutie tak, aby si si nezničil vzťahy s investormi, trhom, zamestnancami, to nie je jednoduché.

V startupoch neexistuje žiadna skratka. Všetko vedie k tomu, že sa potrebuješ naučiť čo tvoj zákazník chce, ako s ním komunikovať, predať mu svoj produkt a získať od neho feedback. Nakoniec je všetko o zákazníkovi a o trhu. Komunita, mentori, inkubátori sú podporný ekosystém, ktorý ti pomôže stáť na nohách, keď sa veci trošku rozkolíšu a pomôžu founderovi nevzdať sa, podržia ho, nakopnú ho, aby šiel ďalej.

Vaša rada pre startupistov? Čo vám fungovalo v biznise v Amerike?

Jedna z vecí, ktorá nám vždy slúžila je transparentnosť – interne aj externe. Ja ako CEO som vždy otvorený a rozprávam sa vo firme s hocikým o všetkom. Ďalšia vec je, že ty ako founder sa nemôžeš zatvoriť pred ostatnými a len rozhodovať. CEO v startupe potrebuje byť aj pri predaji, vytváraní projektu. Obzvlášť, keď si startupy nemôžu dovoliť nabrať na začiatku skúsených zamestnancov. My väčšinou prijímame mladých ľudí, pre ktorých je to prvá alebo druhá práca, a ktorým robím mentora. 

Máte vašich ľudí nejak proporčne rozdelených, že polovica je v Amerike, polovica je na Slovensku? Ako vnímate rozdiel v pracovnej sile – slovenskej a americkej?

Väčšinou to tak zvykne byť. Myslím, že teraz začíname mať trochu viac ľudí na Slovensku ako v Amerike. Jedna z vecí, ktorú sme zistili je, že vieme presúvať niektoré funkcie, ktoré sme si mysleli, že stále musia byť v Amerike, ako sales alebo analytikov, na Slovensko. Z veľkej miery je to aj kvôli tomu, že úroveň angličtiny a aj to vzdelanie je Slovensku na vyššej úrovni ako bolo pred desiatimi rokmi. Takže ja si myslím, že fundamentálne naša stratégia je viac a viac ľudských zdrojov presúvať na Slovensko. Naozaj tí ľudia sú veľmi šikovní, sú aj lacnejší a radi sa učia. Majú trošku menšie ego ako niekto, kto žije v Silicon Valley a má päť ponúk na prácu a myslí si, že zjedol všetku múdrosť sveta. 

Na Slovensku treba viac investovať, ale kvalita pracovnej sily je porovnateľná. No a iste je ten potenciál na tréning, vzdelávanie sa, a na zlepšovanie sa kvality je podstatne vyšší na Slovensku, lebo začíname trošku z nižšieho bodu, takže je tá krivka trošku strmšia.