Internet vecí sa stáva tou ďalšou “veľkou vecou”

Screenshot 2020-03-16 at 14.49.36.png

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, akú technológiu využívate, keď synchronizujete svoje hodinky so smartfónom alebo keď si do nového mobilu nahrávate obsah z cloudu? Internet of things (IoT), v preklade internet vecí, je v odborných médiách často skloňovanou témou, mnohí však tento pojem vnímajú skôr iba ako ďalší technologický buzzword. Pritom ide o technológiu, ktorú už mnohí využívame - používaním IoT zariadení, ktoré prostredníctvom internetu komunikujú s nami a medzi sebou. Každú sekundu sa na svete pripojí 127 nových zariadení, čím rapídne rastie ich celkový počet.  Na základe doterajšieho pozitívneho trendu a štatistík je svet IoT považovaný za nový priestor s veľkým rastovým a inovatívnym potenciálom. Ako každá nová technológia, aj IoT prináša množstvo benefitov, aj isté riziká. 

Čo je IoT?

Pojem Internet of Things (IoT, v preklade Internet vecí) vznikol už začiatkom 21. storočia. Odvtedy bolo pre IoT vytvorených viacero definícií. Väčšina z nich sa zhoduje na tom, že IoT sú zariadenia, ktoré cez internet komunikujú s človekom a medzi sebou. Ide pritom o nové predmety, aj o predmety bežného použitia, ktoré komunikujú vďaka technológii bezdrôtového prenosu dát a internetu. Typickým príkladom IoT sú inteligentné domácnosti. Inteligentné zariadenia - zariadenia schopné komunikovať bezdrôtovo - sú prepojené na aplikáciu poskytovateľa služby, s ktorou komunikujeme my - užívatelia. Nastavenie žalúzií, osvetlenia, kúrenia, monitorovanie bezpečnostného systému... To všetko je možné ovládať pomocou jednej aplikácie.

Existujú dva hlavné dôvody, prečo sa IoT dostáva do popredia. Prvým je fakt, že vďaka technologickému pokroku sa veľkosť čipov zmenšuje. Je preto možné využívať ich v menších zariadeniach dennej potreby. Druhým podstatným dôvodom je pripojiteľnosť. V domácnostiach, firmách, komerčných aj verejných priestoroch vyspelých krajín je dnes kvalitná bezdrôtová sieť samozrejmosťou. Výhody sietí 3G a 4G využívajú denne aj ľudia v rozvojových krajinách. S výnimkou bielych miest (miesta zatiaľ nepokryté internetovým pripojením) môžeme konštatovať, že bezdrôtové telekomunikačné siete sú prítomné takmer všade, čo vytvára priestor pre rozvoj IoT. Mnohé ďalšie trendy 21. storočia tiež nahrávajú IoT do karát. Digitalizácia a prepájanie jednotlivých technológií, dôraz na udržateľnosť a životné prostredie, aj prispôsobovanie produktov a služieb špecifickým požiadavkám užívateľov. Navyše, IoT umožňuje zber veľkého množstva dát z prepojených zariadení, ktoré po analýze prinášajú komplexné informácie pre firmy, zákonodarcov, aj tretí sektor.

Aký má IoT potenciál?

Potenciál IoT je široký a mnohí o ňom hovoria ako o ďalšej „veľkej veci“. Užívateľ si nemusí uvedomovať prítomnosť IoT vo svojom dennom živote, keďže väčšinou komunikuje cez aplikáciu, čo už považujeme za prirodzené. Komunikačné procesy medzi zariadeniami a aplikáciou však prebiehajú na pozadí. Uvedomujete si, že využívate IoT, keď synchronizujete svoje hodinky alebo náramok na cvičenie so svojím smartfónom? Rozvoj IoT môže v budúcnosti umožniť prepojenie všetkého – od domácich spotrebičov, cez firemné prístroje, žiarovky, oblečenie, dopravné prostriedky, zámky a mnoho ďalších. Zariadenia si budú môcť navzájom zdieľať dáta, komunikovať s centrálnymi aplikáciami, monitorovať trendy, upozorňovať na odchýlky a poskytovať tak užívateľovi cenné informácie či iniciovať konkrétne aktivity. Napríklad práčka nám zašle správu, keď doperie alebo chladnička zašle informáciu miestnym potravinám, že u nás doma došlo mlieko, aby nám ho donáškou zaslali.

Aký veľký je globálny IoT trh?

Potenciál IoT potvrdzujú aj štatistiky. V roku 2015 bolo pripojených vyše 15 miliárd zariadení IoT. V súčasnosti existuje viac než 26 miliárd týchto zariadení a ich počet neustále rastie. To je nárast o viac než 73 % za 4 roky. Očakáva sa, že do roku 2025 počet IoT zariadení prevýši 75 miliárd, pričom ide o konzervatívnejšie odhady. To by znamenalo, že počas najbližších 6 rokov číslo narastie o viac než 188 %. Tento exponenciálny rast je viditeľný už dnes, keď sa k internetu každú sekundu pripojí 127 nových zariadení. Internet vecí sa stáva podstatnou súčasťou globálnej ekonomiky. Už v roku 2016 sa na IoT minulo 737 miliárd USD. Trendy v IoT ukazujú, že v roku 2020 budú celosvetové výdavky na trhu IoT dvojnásobne vyššie - dosiahnu hodnotu 1,3 bilióna USD. Tento predpokladaný nárast sa neodvíja len od záujmu koncových užívateľov, ale aj od záujmu firiem. Očakáva sa, že viac ako 65 % podnikov bude využívať produkty IoT do roku 2020, čo predstavuje výrazný nárast v porovnaní s rokom 2018, kedy tento počet dosiahol približne 30 %.

IoT zažíva celosvetový narastajúci trend, ktorý stavia na princípoch globálnej digitálnej ekonomiky. Podľa dostupných údajov je v Číne 27 % všetkých globálnych spojení medzi zariadeniami (M2M). 29 % spojení M2M je v Európe a 19 % v USA. Pri porovnaní kontinentov je lídrom IoT Ázia, ktorá má 40 % všetkých spojení M2M.

Ako reagujú firmy na vzostup IoT?

Medzi popredné globálne firmy v IoT jednoznačne patrí Google, ktorý svojou aplikáciou Google Home umožňuje spravovať, nastaviť a ovládať množstvo pripojených zariadení v domácnosti. Google v rámci investície do IoT tiež získal spoločnosť Nest, ktorá je priekopníkom v IoT zariadeniach, akými sú inteligentné detektory požiaru a termostaty. Nielen Google, ale takmer všetky väčšie digitálne spoločnosti, reagujú na narastajúci IoT trend. E-commerce giganti ako Alibaba, tradičné softvérové spoločnosti ako SAP či Cisco, aj Apple, Huawei, Amazon či Dell. Všetci investujú do budovania zručností a produktov v oblasti IoT. 

Na veľký potenciál IoT reagujú už aj priemyselní giganti a výrobcovia. Veľké výrobné firmy sa postupne transformujú na softvérové spoločnosti. Príkladom je Siemens, ktorý investoval viac než 40 miliárd USD iba v USA na transformáciu do softvérových technológií. Spoločnosť má dnes osem digitálnych aplikačných centier s cieľom spolupracovať so zákazníkmi, dodávateľmi a univerzitami na spoločnom vytváraní budúcnosti výroby v IoT svete. Trend v IoT je viditeľný takmer vo všetkých sektoroch. DLH, popredná globálna logistická spoločnosť, minulý rok predstavila IoT riešenie DLH Smart Trucking. Nákladné vozidlá vybavuje snímačmi IoT, ktoré poskytujú analýzu údajov v reálnom čase pre optimalizáciu trasy, znižujú časy prepravy až o 50 % a poskytujú viac ako 95 % spoľahlivosť v reálnom čase sledovania. 

V neposlednom rade, IoT vytvorilo príležitosť pre vznik mnohých nových startupov, ktoré ponúkajú často veľmi inovatívne a zaujímavé IoT produkty a služby. Prvé IoT startupy máme už aj na Slovensku. Napríklad: 

  • SEAK poskytuje inteligentné riadenie pouličného a komerčného osvetlenia. V roku 2018 predstavili rad nabíjačiek LUMiCHARGER, ktoré komunikujú s inteligentným riadením a dokážu zisťovať dostupnú kapacitu pre nabíjanie áut. SEAK dnes osvetľuje mnohé mestá na Slovensku aj v zahraničí, ktoré smerujú k vízii „smart city“ a osvetľuje aj známu historickú pamiatku Tádž Mahal v Indii.

  • SENSONEO prináša revolúciu manažmentu odpadového hospodárstva. Vďaka ultrazvukovým inteligentným senzorom, ktoré monitorujú odpad v reálnom čase a softvéru, ktorý poskytuje mestám a podnikom detailné údaje o stave odpadov, je možné optimalizovať cesty zberu odpadu, frekvencie a zaťaženie vozidla. Odvoz odpadov je tak lacnejší a životné prostredie menej zaťažené. Sensoneo má dnes inštalácie vo viac než 30 krajinách. 

  • Bee Hive Monitoring pomáha budovať systém ekologického včelárenia. Ich smart zariadenie je umiestnené vo včelom úli, kde monitoruje stav včelstiev. Údaje dostupné cez aplikáciu poskytnú včelírovi prehľad o zdraví a kvalite jeho včelstiev. Jeho práca je tak jednoduchšia a včely menej vyrušované. 

  • Mishiko sa stará o psích členov rodiny. Cez smart obojok posúdi fyzický stav psa a vytvorí prispôsobený fitness plán s cieľmi činnosti a nutričnými odporúčaniami. Poskytuje aj súradnice v reálnom čase, čím je riziko straty nižšie. Informácie sú dostupné cez aplikáciu, cez ktorú je tiež možné zakúpiť si rôzne príslušenstvo či získať online veterinárne poradenstvo. 

  • Biocultivator funguje ako vlastný malý ekosystém na balkóne, ktorý umožňuje výsadbu, samozavlažovanie a vermikompostovanie kuchynského odpadu. Jednotlivé časti zariadenia sú prepojené integrovaným inteligentným systémom, ktorý bude majiteľom poskytovať prehľadné informácie o stave kompostéra. 

  • eDocu je aplikácia, ktorá pomáha ľuďom nájsť informácie o veciach naokolo pomocou prepojenia fyzických vecí s iTagmi (QR kód, NFC, BLE). Po načítaní iTagu sa používateľovi objavia všetky dáta súvisiace s objektom v smartfóne. eDocu tak prináša informácie z fyzického sveta do virtuálneho v oblastiach ako turizmus, doprava, osvetlenie, správa majetku vo firmách a mnoho ďalších. 

Aké plusy a mínusy prináša IoT?

IoT prináša viacero výhod ako pre užívateľov, tak aj pre firmy. Dáta a informácie sú pre firmy kľúčové, aby prežili na trhu. Technológie IoT prepájajú viaceré zariadenia, čím umožňujú zhromažďovať viac dát než kedykoľvek predtým. Vďaka tomu môžu firmy lepšie porozumieť správaniu užívateľov a ich potrebám. Tieto modely správania užívateľov sú dôležitým podkladom pre marketingové a reklamné stratégie. Dáta však využívajú aj samotní užívatelia. Vďaka monitoringu ovzdušia, teploty alebo svetla v domácnosti môže užívateľ aplikovať inteligentné odporúčania ako znížiť svoju spotrebu alebo zvýšiť kvalitu prostredia domácnosti. 

IoT zvyšuje rýchlosť transakcií. Vďaka monitoringu a vysokej automatizácii, kedy zariadenia komunikujú medzi sebou priamo bez ľudského zásahu, bude možné doručiť objednávky rýchlejšie. Tým sa skráti celý nákupný cyklus s užívateľom aj medzi firmami. IoT má tiež potenciál zvýšiť efektívnosť a produktivitu. Vďaka IoT zariadeniam bude možné znížiť firemné procesy, ktoré budú riadené manuálne. Zníženie počtu zásahov človekom tiež zníži počet chýb, čím sa zvýši celková efektívnosť. Užívateľ vďaka IoT zas bude môcť napríklad automatizovať nákupy potravín. 

IoT je nová technológia. Jej využitie a implementácia vo firmách si vyžaduje špecializovaných odborníkov. Internet vecí má dôležitý spoločenský prínos aj preto, lebo núti firmy investovať do vzdelávania svojich zamestnancov v oblasti digitálnych zručností a učí ich myslieť a používať postupy založené na spracovaní veľkého množstva dát. S cieľom transformovať svojich zamestnancov týmto smerom Siemens investuje každý rok 50 million USD do vzdelávania.

Okrem mnohých výhod prináša IoT aj riziká. Jedným z najviac diskutovaných je zneužitie informácií. Dokonalý monitoring a zber dát z jednotlivých zariadení predstavuje riziko zneužitia osobných informácií neoprávnenými osobami a tretími stranami. Zatiaľ, čo dnes čelíme výzve zabezpečiť ochranu osobných údajov, ako je rodné číslo či adresa, narastajúce IoT vygeneruje nekonečné množstvo informácií, ktoré bude čeliť hackerským útokom. Bude preto nevyhnutné klásť patričný dôraz na ochranu jednotlivých smart zariadení pripojených do siete. Na túto potrebu už reagujú viaceré firmy medzi nimi aj ESET. Produkt ESET Internet Security je vyvinutý s cieľom poskytnúť kybernetickú ochranu IoT zariadeni v domácej sieti. 

Záver

IoT narastá exponenciálne. Včasné analýzy odhadovali, že do roku 2018 bude počet IoT zariadení vyšší ako počet mobilných zariadení. Podľa štatistík boli však tieto odhady výrazne podcenené, keďže už v roku 2015 bolo IoT zariadení 3x viac než týc mobilných. A rastové prognózy sú pozitívne. Tento trend sa môže ešte zrýchliť vďaka 5G sieťam, ktoré sa postupne stávajú realitou. Mnohí experti sa zhodujú, že potenciál technológie 5G sietí je najväčší práve v oblasti IoT. Očakáva sa, že 5G siete prinesú mnoho nových možností využitia IoT, a to najmä vďaka rýchlejšej prenosovej rýchlosti (až 10 Gbps) a schopnosti spravovať až milión zariadení na rozlohu 1 km2. 5G siete však budú tiež 10-násobne energetickejšie a spoľahlivé takmer na 100 %. To všetko vytvára ideálne podmienky pre rozvoj IoT. 

Osud a pokrok v oblasti IoT môžu tiež ovplyvniť zákonodarcovia jednotlivých krajín. Je pravdepodobné, že riziká spojené s IoT budú legislatívne ošetrené. Zároveň, vlády jednotlivých krajín môžu chcieť rozvoj IoT podporiť finančnými stimulmi. Príkladom je Čína, ktorej vláda do tejto technológie už investovala vyše 600 miliárd USD.

Na základe doterajšieho vývoja IoT, štatistík a prognóz sme v Slovenskej aliancii pre inovatívnu ekonomiku (SAPIE) presvedčení, že rozruch okolo IoT je opodstatnený. Aj napriek tomu, že mnohí užívatelia IoT zariadení si ešte neuvedomujú alebo zrejme ani nebudú uvedomovať, že majú dočinenia s touto technológiou, IoT ponúka veľké množstvo príležitostí pre firmy, jednotlivcov, verejný aj tretí sektor. Internet vecí sa stáva tou ďalšou “veľkou vecou”.

Previous
Previous

Vymenia nás roboty?

Next
Next

Prvý OpenGate pilotného ročníka OpenLab máme úspešne za sebou