Ako na zdanenie digitálnej ekonomiky v EÚ?

Európska komisia nedávno zverejnila balíček opatrení na zdanenie digitálnej ekonomiky. Balíček obsahuje dva návrhy, ktoré si vyslúžili kritiku nielen od predstaviteľov digitálnej ekonomiky, ale aj od OECD, ktorá neodporúča zavedenie prechodných a jednostranných opatrení z dielne EÚ. 

Dva kontroverzné návrhy

Dva návrhy, o ktorých je reč, sa venujú okamžitému a dlhodobému riešeniu otázky zdanenia digitálnych spoločností. Návrh spoločnej reformy pravidiel korporátnej dane pre digitálne spoločnosti na úrovni EÚ počíta so zdanením ziskov digitálnych spoločností aj v krajinách, kde daná spoločnosť nemá fyzickú prevádzku. Rozhodujúca pre zdanenie by bola fyzická prítomnosť užívateľa v danej krajine. Druhý návrh, ktorý je podľa Komisie prechodný, počíta s daňou z obratu vo výške 3 % a má zabezpečiť okamžité generovanie príjmov pre členské štáty z aktivít digitálnej ekonomiky.

Dočasná daň vo výške 3 % z obratu sa bude vzťahovať na príjmy vytvorené z činností, v ktorých užívatelia zohrávajú významnú úlohu pri tvorbe pridanej hodnoty a súčasné daňové pravidlá ich ťažko zachytávajú. Príkladom sú príjmy z predaja online reklamného priestoru (reklama cez Google či Facebook), z digitálnych sprostredkovateľských aktivít (zdieľaná ekonomika ako UBER či AirBnB) alebo z predaja údajov generovaných z informácií poskytnutých používateľmi (každá platforma či digitálna spoločnosť, ktorá zbiera dáta, napríklad aj Mastercard či e-shopy).

Daňové príjmy by vyberali členské štáty, v ktorých sa používatelia nachádzajú, a budú sa uplatňovať na spoločnosti s celkovými ročnými celosvetovými príjmami vo výške nad 750 miliónov EUR a príjmami v rámci EÚ vo výške nad 50 miliónov EUR. Menšie digitálne podniky by tak mohli spadať mimo navrhované dočasné daňové pravidlá.

Dočasné daňové pravidlá však neriešia otázku dvojitého zdanenia, navrhujú zdaniť iba špecifické oblasti digitálnej ekonomiky a nereflektujú diskusiu na pôde OECD. Daň z obratu takisto nezohľadňuje investície do výskumu a vývoja, trestá úspešné rastúce spoločnosti a neberie do úvahy rôznorodosť modelov podnikania v digitálnej ekonomike.

V SAPIE veríme v efektívnosť a férovosť spoločného postupu

Digitalizácia sa netýka iba nových technológií. Prenikla už tak hlboko aj do tradičných sektorov, že je veľmi ťažké oddeliť ju od nich za účelom definície, merania, či zdanenia digitálnej ekonomiky. Hoci je jasné, že úplne vymedzenie nie je možné, digitálna ekonomika ako taká môže profitovať práve z charakteristík, ktorými tradičný priemysel nie vždy disponuje - mobilita, množstvo užívateľských dát a sieťové efekty podnikateľských modelov digitálnych spoločností. Vďaka digitalizácii však vidíme spoločnosti naprieč sektormi rásť tempom, ktoré by bez moderných technológií nebolo možné.

Pri téme zdanenia digitálnych spoločností SAPIE odporúča prístup, ktorý bude z pohľadu globálneho trhu efektívny a férový a pokúsi sa predchádzať uplatňovaniu prechodných či jednostranných opatrení jednotlivých národných vlád či regiónov. Zároveň sme v SAPIE presvedčení, že princíp nediskriminácie by mal zostať základným pilierom medzinárodného daňového systému.

Znevýhodnenie či zvýhodňovanie konkrétneho sektoru ekonomiky považujeme všeobecne za krátkozraké a málo efektívne riešenie. Problém s jednostranným riešením z dielne EÚ vidíme hlavne v nebezpečenstve odvetných krokov zo strany domovských krajín, v ktorých tieto spoločnosti sídlia a prispievajú významne k tvorbe ich HDP a zamestnanosti.

Zmeny by mali byť tvorené aj aplikované na nadnárodnej úrovni, ktorá ako jediná dokáže pokryť komplexnosť problematiky digitálnej prítomnosti. Ako ideálna sa javí spolupráca krajín práve na fóre OECD, ktoré sa tejto téme dlhodobo venuje.

Celá pozícia SAPIE k návrhu Európskej komisie tu.