Slovensko sa opäť vzdialilo od digitálnych lídrov

Pred pár dňami zverejnila Európska komisia nový Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) za rok 2022 a Slovensko sa v porovnaní s minulým rokom prepadlo o jednu priečku.  Index monitoruje úroveň digitalizácie a progres v štyroch oblastiach: ľudský kapitál, pripojenie na internet, integrácia digitálnych technológií a digitálne verejné služby.

Na prvých štyroch pozíciách sa nachádzajú rovnaké štáty ako v minuloročnom hodnotení, len so zmenenými pozíciami - na prvom mieste je Fínsko, nasleduje Dánsko, Holandsko a Švédsko. Slovensko, žiaľ, opäť patrí medzi najmenej digitalizované štáty, a v porovnaní s minulým rokom sa naša pozícia ešte o jednu priečku zhoršila. Aktuálne nám patrí 23. miesto spomedzi 27 členských štátov EÚ s celkovým skóre 43,4, ktoré je výrazne nižšie ako EÚ priemer s hodnotou 52,3. Za nami sa nachádza už len Poľsko, Grécko, Bulharsko a Rumunsko. Oproti roku 2021 nás teda preskočilo Maďarsko.

V porovnaní s minulým rokom sme si v celkovom skóre polepšili o hodnotu 0,2, zatiaľ čo hodnota priemeru EÚ narástla o 2,5. Znamená to, že aj keď sa v jednotlivých oblastiach digitalizujeme, ostatné krajiny digitalizujú omnoho rýchlejšie a efektívnejšie, takže rozdiel sa stále zväčšuje. 

Najmenšie rozdiely vidíme v oblasti ľudského kapitálu, kde sa umiestňujeme na 19. mieste tesne za priemerom EÚ. Úroveň aspoň základných digitálnych zručností je u obyvateľov percentuálne vyššia ako priemer EÚ a rovnako tak máme viac absolventov IKT odboru ako je priemer EÚ. 

Hodnotovo väčší rozdiel je v integrácii digitálnych technológií, v rámci ktorého dosahujeme 21. priečku. Nad priemerom EÚ sa nachádzame len v jednej z 11 hodnotených oblastí, a tou je podiel podnikov so strednou alebo vysokou intenzitou zelených opatrení prostredníctvom IKT. Zaujímavé sú aj dáta ohľadom digitalizácie v malých a stredných podnikoch (MSP). Kým v roku 2021 dosahoval počet MSP aspoň so základnou úrovňou digitálnej intenzity 52%, tento rok ich hodnota klesla na 43%. Počet podnikov, ktoré využívajú umelú inteligenciu klesol z 15% na tohtoročných 5%. Rovnako tak klesol aj počet MSP využívajúcich online predaj zo 17% na 13%. Naopak, značne sa zvýšil počet podnikov používajúcich cloud z 18% na 31%.

Aj v oblasti pripojiteľnosti sme obsadili 21. priečku, no v porovnaní s minulým rokom sme v tejto oblasti klesli. Polepšili sme si vo viacerých oblastiach, napríklad v počte domácností využívajúcich pevné širokopásmové pripojenie, alebo počte osídlených oblastí pokrytých sieťami 5G, no zatiaľ čo my sme si polepšili o hodnotu 3,5, EÚ priemer sa zvýšil o hodnotu takmer 10.  

Poslednou hodnotenou oblasťou sú digitálne verejné služby. Je to oblasť, v ktorej zaostávame najvýraznejšie a spomedzi 27 krajín sme až na 24. mieste a za EÚ priemerom zaostávame 15,3. V porovnaní s minulým rokom celková úroveň digitalizácie slovenských verejných služieb klesla. Najvýraznejší pokles sme zaznamenali v podieli používateľov elektronickej verejnej správy medzi používateľmi internetu, ktorý klesol o 6%. 

Jedným z nástrojov, ktoré by nám mohli pomôcť urýchliť digitalizáciu vo viacerých oblastiach sú mechanizmy na podporu obnovy a odolnosti, v rámci ktorého sú vyčlenené nemalé finančné prostriedky na reformy a investície do digitalizácie. Medzi ďalšie kľúčové nástroje budú patriť aj Európske centrá digitálnych inovácií, ktoré budú podporovať najmä MSP, ale aj verejný sektor v oblasti digitalizácie. 

Na zvýšenie nielen digitalizácie, ale aj inovačného potenciálu celého ekosystému je potrebná efektívna spolupráca všetkých aktérov systému. Štátna správa zastrešuje vzdelávanie a regulácie, súkromný sektor prináša na trh nové riešenia, tretí sektor prepája kľúčových stakeholdrov a vytvára a poskytuje platformy na zdieľanie skúseností a akademický sektor podporuje inovatívne zmýšľanie a rozvoj podnikavosti. To je kľúč, ktorý vidíme aj v škandinávskych krajinách, ktoré udávajú rýchlosť v zavádzaní inovácií, a ktorými sa môžeme inšpirovať.